Lampa Aladdin je zdrojom aróma difuzéra.
Hovorí sa, že po tom, čo sa tento arabský mýtus stal populárnym, sa v oblasti pri jeho rodnom meste začal udomácňovať zvyk „zapaľovať si doma keramickú lampu poháňanú borovicovou živicou a sezamovým olejom“, čo nesie v sebe túžbu a vytrvalú túžbu miestnych ľudí. života, aby sme doma uctievali sochy Budhu za požehnanie.
Neskôr, v 19. storočí, Francúzi, ktorí hrali umenie s kvetmi, ho priniesli späť do Číny a vylepšili ho podľa svojho elegantného vkusu: surovú keramiku nahradili jemným porcelánom a sezamový olej sa zmenil na esenciálny olej.
Veľmi skoro existovali rôzne aromatické rastliny na fajčenie kadidla na liečenie chorôb, na výrobu namáčacieho oleja, voňavej vody z rosy a iných postupov starostlivosti o zdravie a hojenia pokožky.
Tento stav bol v tých rokoch ako západná „čínska medicína“, až na to, že zušľachťovali tekutú esenciu na použitie a my sme použili samotnú rastlinu priamejšie a metódy, ktoré používali, boli rôzne.
Napríklad už viac ako 1400 rokov pred naším letopočtom prvá egyptská faraónka Hatšepsut používala skrášľovací olej zvaný „ľaliový olej“, čo je zbierka ľaliových, myrhových, kardamónových, kalamusových a iných esenciálnych olejov.
Preto najskorším aromaterapeutickým difuzérom je evolúcia vonnej olejovej lampy.
